KRAJSKÁ ORGANIZÁCIA KOŠICE
Letná č. 45, 040 01 Košice
tel/fax: 055 / 671 13 61
e-mail:  krajke@strana-smer.sk
CENTRÁLA STRANY BRATISLAVA
tel/fax: 02 / 4342 62 97
e-mail:  tajomnik@strana-smer.sk
ĎALŠIE ODKAZY
Krajská rada
Okresné kancelárie
Poslanci v NR SR
Primátori, starostovia
Informácie
Informácie o KSK
Noviny SMERU
Fotogaléria
Napíšte nám
Prihláška

Na nádvorí Bratislavského hradu odhalia sochu kráľa Svätopluka

Dátum: 04.06.2010

Na nádvorí Bratislavského hradu odhalia sochu kráľa Svätopluka a uložia do nej prste zeme z celého Slovenska. Aj z Košického kraja.


V nedeľu 6. júna 2010 bude na nádvorí rekonštruovaného Bratislavského hradu odhalená takmer osem metrov vysoká, bronzová socha kráľa Svätopluka s mečom v ruke, ktorý sedí na vzpínajúcom sa koni. Aby nemuseli byť na jej inštaláciu použité finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, určené na rekonštrukciu hradu, založili ústavní činitelia – prezident SR Ivan Gašparovič, predseda Národnej rady SR Pavol Paška a predseda Vlády SR Robert Fico Občianske združenie Svätopluk s cieľom vyzbierať dostatok financií na umiestnenie diela v areáli hradu. Práve v tomto roku si Slovensko pripomenie 1130. výročie korunovácie kráľa Svätopluka. Slávnostné odhalenie jeho sochy sa uskutoční v predvečer výročia prijatia Memoranda slovenského národa.

Predseda vlády R. Fico niekoľkokrát pri rôznych príležitostiach poďakoval predsedovi parlamentu P. Paškovi ako Košičanovi za všetko, čo urobil pre to, aby Bratislava mala v zrekonštruovanom hrade dominantu, ktorá sa stáva obnoveným symbolom hlavného mesta Slovenska. Umiestnenie sochy kniežaťa Nitrianskeho kniežatstva a neskôr najvýznamnejšieho panovníka Veľkomoravskej ríše, ktorej kraľoval v rokoch 871 až 894, nebude jedinou zaujímavou udalosťou slávnostného večera na Bratislavskom hrade. Už niekoľko týždňov prebieha iniciatíva v rámci celého Slovenska, ktorej cieľom je sústrediť prste zeme z historicky a prírodne vzácnych častí našej krajiny. Do útrob sochy slávneho vládcu na koni tak budú umiestnené aj prste zeme a ďalšie vzácne kúsky Slovenska z celého Košického kraja. Pre zaujímavosť uvádzame po jednotlivých okresoch, z ktorých miest nášho regiónu už putovali do hlavného mesta.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES
Prsť zeme z letiska v Spišskej Novej Vsi, ktoré bombardovali roku 1939. Časť omietky z budovy Koruna v Betlanovciach, sídla šľachtického rodu Turzovcov. Prsť zeme od Pamätníka generála Milana Rastislava Štefánika v Spišskej Novej Vsi. Prsť zeme od katolíckeho kostola v Žehre.

GELNICA
Prsť zeme zo Zámčiska – historického miesta v Gelnici a spred Sochy baníka pred Baníckym múzeom v Gelnici. Prsť zeme z Krompách, kde strieľali do baníkov počas krompašskej vzbury. Prsť zeme z brehu rieky Hnilec.

KOŠICE-OKOLIE
Prsť zeme z dediny Rozhanovce z pola, na ktorom sa 15. júna 1312 odohrala známa a rozhodujúca bitka medzi vojskom Karola Róberta z Anjou a Omodejovcami, ktorá určila smer historického vývoja v Uhorsku. Prsť zeme alebo kamene z Herlian od slávneho prameňa.(Herľany)

KOŠICE I.
Symbolické časti z muriva katolíckej fary Košiciach, na ktorej sa roku 1849 stretol Ľudovít Štúr s Jonášom Záborským (Hlavná ulica) a čiastky muriva zo slávnej Košickej univerzity v Košiciach, založenej roku 1657.

KOŠICE II.
Prsť zeme z dediny Myslava, ktorý je súčasťou a mestskou časťou okresu Košice II. od Pomníka padlých Slovákov v I. a II. svetovej vojny. Pomenovanie Myslava svedčí o tom, že prapôvodní obyvatelia boli Slováci. Názov obce Myslava má základ v slove Sláv a so zámenom my, dáva Myslav, čo je podobné ako Sobieslav, Viačeslav, resp. Myslava, Sobieslava a pod. Prvá zmienka o obci je z roku 1230.

KOŠICE III.
Prsť zeme od Kostola svätého Ladislava z mestskej časti Košická Nová Ves a prsť zeme od Pomníka Dargovských hrdinov na pamiatku bojov v Dargovskom priesmyku a oslobodenia Košíc 18. januára 1945.

KOŠICE IV.
Prsť zeme a čiastky muriva z úradu Mestskej časti (Radnice, mestského úradu) Barce. Prsť zeme od Kostola sv. Jána Krstiteľa zo Šebastoviec.

TREBIŠOV
Prsť z úrodnej zeme z tokajských viníc vo Veľkej Trni, úlomok z muriva kaštieľa a prsť zeme z brehu rieky Bodrog pri opustení územia Slovenska, ako najnižšieho bodu celého územia Slovenskej republiky. Skalky alebo kamene z hradu Zemplín v rovnomennej dedine. Prsť zeme od miestneho kostola z dedinky Nový Ruskov (predtým Veľký Ruskov), kde sa narodil 17. apríla 1921 prezident Svetového kongresu Slovákov Štefan Boleslav Roman.

MICHALOVCE
Prsť z hrobu vojaka Mikuláša Klanicu, rodáka zo Sliepkoviec (tam je aj pochovaný), hrdinu obrany Slovenska proti horthyovskému vpádu r. 1939 a prsť zeme od rieky Laborec. Prsť zeme od rodného domu básnika Gorazda Zvonického, rodáka z mestskej časti Michaloviec – Močarany. Prsť zeme alebo muriva z rodného domu básnika Pavla Horova z Bánoviec nad Ondavou.

SOBRANCE
Prsť zeme z oblasti Úbrežu, kde slovenskí vojaci so zbraňou v ruke odrazili útok horthyovských vojsk v tzv. Malej vojne r. 1939. Prsť zeme od Morského oka ako perla Vihorlatu. Skalky zo Sninského Kameňa (1005 metrov nad morom).

ROŽŇAVA
Prsť zeme z Kobeliarova, z rodiska Pavla Jozefa Šafárika. Prsť zeme z jaskyne Domica, miesta pravekého osídlenie Slovenska a časť muriva z Domu banskej komory v Rožňave (renesančná budova), kde sa v rokoch 1706 a 1707 rozhodlo a detronizácii Habsburgovcov. A časť muriva z národnej kultúrnej pamiatky Evanjelického kostola v Štítniku.